História budovy, v ktorej dnes sídli Zariadenie sociálnych služieb „CLEMENTIA“, Kovarce siaha niekoľko storočí dozadu.
Význam, veľkosť a aj využitie objektu neboli počas svojej existencie zvlášť zvýrazňované, menili sa so striedaním rôznych majiteľov a užívateľov.
Dnešnú podobu a hlavne spoločenský význam začal kaštieľ nadobúdať po roku 1864, kedy sa stal jeho majiteľom akcionár a spoluvlastník miestneho cukrovaru Anton Wels, ktorý nadstavil ešte jedno podlažie a pristavil západné krídlo, ktoré od svojho vzniku slúžilo ako sýpka.
Súčasnú podobu nadobudol objekt až začiatkom 20. storočia kedy si kaštieľ v roku 1906 od vtedajšieho majiteľa Henricha Apponyiho prenajala Mary Cardeza manželka amerického milionára Thomasa Cardezu. Nová majiteľka bola iniciátorkou rozsiahlej prestavby, z ktorej vzišla podoba kaštieľa, akú vidíme dnes. Mary zamestnala mladého absolventa kráľovskej záhradníckej akadémie vo Viedni Jozefa Mašindu, ktorý sa staral o priľahlý park a záhradu, kde už v tom čase vykurovali skleník ústredným kúrením. V parku chovali medvede, vlka, srnky, pávy a šimpanza menom Kikijo. Objekt po rekonštrukcii využili Cardezovci na výstavu asi dvetisíc poľovných trofejí rôznej cudzokrajnej zveri, ktoré zdobili izby a chodby.
Mary sa venovala dobročinným aktivitám nielen doma, ale aj po okolitých krajinách. Cez okná rozdávala nové oblečenie, potraviny, prikrývky a vybrané rodiny podporovala aj finančne.
Cardezovci sa z Kovariec odsťahovali v roku 1920 do USA, kde Mary pôsobila v oblasti imigračnej politiky USA. V roku 1941 založili Cardezovci na Univerzite Thomasa Jeffersona nadáciu na výskum krvi. Nadácia pracuje a vyvíja činnosť až do súčasnosti. Organizácia červeného kríža udelila za činnosť a angažovanosť počas vojny Mary Cardez vyznamenanie. Mary zomrela v roku 1943 v Jeffersonovej nemocnici po ťažkej chorobe
Zaujímavosťou je, že počas mnohých ciest, ktoré Thomas Cardeza absolvoval sa v roku 1912 ocitol na palube Titaniku spolu so svojou matkou Charlottou a komorníkom. Osud im doprial stroskotanie Titaniku prežiť a dostali sa až do Ameriky, kde im poisťovňa vyplatila dovtedy najväčšie odškodné za stratené šperky, ktoré skončili na dne oceánu.
Po tejto udalosti sa dal Thomas Cardeza pokrstiť a stal sa zbožným kresťanom. V jednej z izieb tunajšieho kaštieľa si dal po návrate postaviť repliku kajuty z Titaniku, tak ako mu zostala v pamäti po jej náhlom opustení
Počas 1. svetovej vojny sa v priestoroch kovarského kaštieľa objavili vojnoví invalidi, o ktorých sa staral zdravotnícky personál. Tento krok určil spoločenský vývin kaštieľa zásadným spôsobom a má dosah až do dnešných dní.
Po odchode Cardezovcov zostali vojnoví invalidi v kaštieli aj naďalej a postupne užívali napr. aj role, ktoré právne vlastnil Apponyi až do roku 1928.
Neskôr v roku 1926 majetok Apponyiho odkúpil československý štát, ktorý sa tu rozhodnutím ministerstva sociálnej starostlivosti rozhodol oficiálne zriadiť Ústav vojnových invalidov.
Po 2. svetovej vojne v roku 1953 bol zriadený Ústav pre duševne chorých a niekoľko rokov tu boli umiestnené aj ženy. Od 2. svetovej vojny tu pôsobili rehoľné sestry, ktoré museli počas komunistického režimu v roku 1973 ústav opustiť.
Chceli sme, aby vystihovalo poslanie, symboliku, ktorá je pre našu organizáciu cieľom. Pomoc ľuďom vnímame ako našu prioritu, naše snahy smerujú k spokojnosti a zabezpečeniu dôstojného života našich klientov.